Ó, môj Bože, Trojica, ktorej sa klaniam, nech úplne zabudnem na seba, aby som mohla spočinúť v tebe nehybná a pokojná, akoby moja duša už bola vo večnosti. Nech nič nenaruší môj pokoj ani nech ma nič neoddelí od teba, ó môj nemeniaci sa Bože, ale nech ma každá chvíľa unáša ďalej do hlbín tvojho tajomstva! Upokoj moju dušu ! Urob si z nej svoje nebo, svoj milovaný domov a miesto svojho odpočinku. Nech ťa tam nikdy nenechám samého, ale nech som celá stále pozorná, stále bdelá vo viere, nech stále adorujem a odovzdávam sa tvojmu stvoriteľskému pôsobeniu.

Ó, môj milovaný Kriste, ukrižovaný z lásky, chcela by som byť nevestou tvojho srdca ! Chcela by som ťa pomazať slávou, chcela by som ťa milovať – až na smrť ! Ale cítim svoju bezmocnosť, a preto ťa prosím, aby si ma odel v seba, aby si moju dušu stotožnil so všetkými pohybmi svojej duše, aby si ma ponoril do seba, aby si ma uchvátil, aby si ma nahradil sebou tak, aby môj život bol len vyžarovaním tvojho života. Príď ku mne ako ten, kto adoruje, ako Vykupiteľ a Spasiteľ.

Ó, Večné Slovo, Slovo môjho Boha, chcem svoj život stráviť počúvaním teba. Chcem by úplne vnímavá, aby som sa od teba všetko učila. Vo tme, osamelosti, slabosti nech mám vždy oči upreté na tebe a prebývam v tvojom veľkom svetle. Ó, moja milovaná Hviezda, upútaj ma tak, aby som nikdy nemohla opustiť tvoju žiaru.

Ó, stravujúci Oheň, Duch lásky, zostúp do mojej duše, aby sa v mojej duši uskutočnilo akoby vtelenie Slova. Nech som preň ďalšou ľudskou bytosťou, v ktorej obnovuješ svoje tajomstvo. A ty, ó, Otče, skloň sa k svojmu úbohému malému stvoreniu. Uzri v ňom len svojho milovaného Syna, v ktorom máš zaľúbenie.

Ó, moji Traja, moje Všetko, moja Blaženosť, nekonečná samota, Nesmiernosť, v ktorej sa strácam. Odovzdávam sa ti ako korisť. Ukry sa vo mne, aby som sa ja ukryla v tebe a tak mohla kontemplovať v tvojom svetle priepasť tvojej vznešenosti !